Tuky v krvi sú úzko späté s našim kardiovaskulárnym zdravím. Zlý krvný obraz tukov by určite mal byť výstrahou pre každého, kto sa snaží dbať o svoje celkové zdravie. Z dlhodobého hľadiska stúpa riziko nástupu artériosklerózy, ktorá môže viezť ku rôznym kardiovaskulárnym ochoreniam. Tie môžu mať v niektorých prípadoch až fatálne následky.
V dnešnom článku sa mimo ostatného dozvieš o tom, ako sa tuky v krvi vyšetrujú. Taktiež ti vysvetlíme, na aké parametre treba dohliadať, čo presne znamenajú a v akých referenčných hodnotách by sa mali optimálne pohybovať. Na záver ti ešte k tomu dáme niekoľko praktických tipov, ako môžeš svoje kardiovaskulárne zdravie podporiť ešte dnes!
Ako prebieha vyšetrenie tukov v krvi?
Tuky v krvi sa štandardne vyšetrujú v rámci základného krvného rozboru. Po odbere krvi sa vzorka posiela do laboratória, kde sa merajú rôzne parametre ako je napríklad hladina cholesterolu a triacylglycerolov v sére. Tieto dva pojmi ti o chvíľku predstavíme bližšie, jedná sa ale o základné parametre, ktoré sa využívajú na skríning kardiovaskulárnych chorôb.
Toto vyšetrenie môžeš absolvovať v rámci preventívnej prehliadky u svojho všeobecného lekára. Na odber krvi treba štandardne prísť nalačno. Príjem jedla môže totiž výsledky krvných testov skresliť, čo môže viezť k nesprávnej interpretácií výsledkov.
Ako to je s tým cholesterolom?
Väčšina z nás vníma pojem cholesterol pravdepodobne skôr negatívne. Cholesterol hrá pri tom nesmierne dôležitú rolu pri niekoľkých esenciálnych procesoch nášho tela. Bez cholesterolu by si naše telo nevedelo vyrobiť vitamín D a niektoré hormóny, ako je napríklad testosterón alebo estrogén. Cholesterol je taktiež kľúčový komponent všetkých membrán našich buniek.
Drvivú väčšinu cholesterolu si naše telo vyrába samo, práve kvôli tomu, ako je pre neho táto molekula dôležitá. Cholesterol, ktorý prijímame cez stravu, tvorí iba približne tretinu celkovej hladiny cholesterolu v našom tele.
Transport cholesterolu po našom tele majú na starosti takzvané lipoproteíny. Tie sa radia podľa ich hustoty do rôznych kategórií.
Toto sú dve hlavné kategórie cholesterolu, s ktorými sa budeme dnes zaoberať:
- LDL – Lipoproteíny s nízkou hustotou („low density lipoproteins“)
- HDL – Lipoproteíny s vysokou hustotou („high density lipoproteins“)
LDL častice transportujú cholesterol k bunkám, kde ho naše telo využíva na vyššie spomenuté procesy. Pri nadmernom množstve LDL-cholesterolu prichádza ale k určitým problémom, kvôli čomu sa LDL-cholesterol často označuje ako ten „zlý cholesterol“. Nadbytočný LDL-cholesterol sa môže časom začať akumulovať v cievnych stenách. Cievy sa teda postupne zužujú, čo obmedzuje normálny prietok krvi. Preto je ateroskleróza tak nebezpečná. Človek sa o nej často dozvie až moc neskoro.
HDL častice majú viac-menej opačnú úlohu – majú na starosti transportovať nadbytočný cholesterol z tkaniva späť do pečene. V tomto spočíva aj protektívny účinok HDL cholesterolu, vďaka ktorému ho laicky nazývame tým „dobrým cholesterolom“. Vyššia hladina HDL cholesterolu znamená, že vie naše telo efektívne recyklovať nadbytočný cholesterol z tkaniva, čo predchádza vzniku aterosklerózy.
Zaujímavosť: Ženy majú vo všeobecnosti vyššiu hladinu HDL-cholesterolu ako muži, čo je jeden z dôvodov, prečo postihujú kardiovaskulárne ochorenia prevažne mužov.
Sú aj iné tuky v krvi, ktoré treba sledovať?
Áno, vyššie spomínané triacylglyceroly (TAG) sú druhý dôležitý parameter, podľa ktorého sa vyhodnocuje kardiovaskulárne riziko. TAG sú hlavnou zložkou živočíšnych a rastlinných tukov. Naše telo ich využíva ako zdroj energie a pri nadmernom kalorickom príjme sa ukladajú v tukovom tkanive. Obezita a vysoká hladina TAG v krvi idú preto väčšinou ruka v ruke.
Nadmerná hladina TAG v krvi sa podobne ako LDL cholesterol spája s vyšším kardiovaskulárnym rizikom. Ľudia s vysokou hladinou TAG v krvi majú väčšinou menej HDL cholesterolu, ktorý nás pred aterosklerózou chráni.
Na aké parametre sa oplatí prihliadať pri čítaní krvného obrazu tukov?
Ako sme ti už vyššie predstavili, triacylglyceroly a cholesterol sú dva základné parametre na ktoré sa prihliada pri vyšetrovaní tukov v krvi. U zdravých ľudí by hladina triacylglycerolov nemala presahovať 1,7 mmol/L (<150 mg/dL). Hladina celkového cholesterolu by sa mala optimálne pohybovať pod 5 mmol/L (<200 mg/dL). Vyššie hodnoty sa považujú za rizikový faktor pre kardiovaskulárne ochorenia
S cholesterolom to je ale ešte o niečo komplikovanejšie. Tu totiž nestačí prihliadať iba na hladinu celkového cholesterolu. Tá sa skladá zo súčtu LDL a HDL cholesterolu v krvi a ako sme ti už vyššie vysvetlili, tieto dva parametre majú v princípe opačný efekt na naše kardiovaskulárne zdravie. Vysoká hladina LDL cholesterolu v krvi je nežiadúca a hodnoty nad 3 mmol/L môžu byť známkou určitých problémov metabolizmu tukov. Pri HDL cholesterole je naopak príliš nízka hladina problematická – u žien sa považujú hodnoty pod 1,2 mmol/L ako rizikové.
V kontexte cholesterolu sa zvyknú využívať aj rôzne indexy na zhodnotenie kardiovaskulárneho rizika pacienta. Medzi najznámejšie patrí index LDL/HDL, ktorým vieme zhodnotiť pomer medzi LDL a HDL cholesterolom v našom tele. Sú prípady, kedy sa všetky vyššie spomenuté parametre nachádzajú v referenčných hodnotách, no pomer medzi LDL a HDL cholesterolom v tele je abnormálny. Z dlhodobého hľadiska môže byť takýto nepomer problematický, práve kvôli nástupu aterosklerózy.
Ako môžeš svoje kardiovaskulárne zdravie podporiť ešte dnes?
- Začni sa pravidelne hýbať.
- Prestaň fajčiť.
- Dbaj na adekvátny príjem vlákniny – ovocie, zelenina a celozrnné výrobky sú tvoj najlepší kamoš!
- Jedz viac mastných rýb bohatých na omega-3 mastné kyseliny.
- Udržuj si zdravú váhu. Ak trpíš nadváhou, zhoď nadbytočný tuk.
Treba ale podotknúť, že v niektorých prípadoch nemusí zmena životného štýlu stačiť. Vtedy prichádzajú do obrazu lieky, ktoré pomáhajú manažovať privysokú hladinu tukov v krvi.
Zdroje:
ESC Scientific Document Group, 2021 ESC Guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice: Developed by the Task Force for cardiovascular disease prevention in clinical practice with representatives of the European Society of Cardiology and 12 medical societies With the special contribution of the European Association of Preventive Cardiology (EAPC), European Heart Journal, Volume 42, Issue 34, 7 September 2021, Pages 3227–3337, https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehab484.
Horn, & Moc, I. (2018). Biochemie des Menschen : das Lehrbuch für das Medizinstudium(7., korrigierte Auflage). Georg Thieme Verlag.
Lamarche, B., Rashid, S., & Lewis, G. F. (1999). HDL metabolism in hypertriglyceridemic states: an overview. Clinica chimica acta; international journal of clinical chemistry, 286(1-2), 145–161. https://doi.org/10.1016/s0009-8981(99)00098-4