Úvod » Blog » Zdravie » Aspartam: nebezpečné alebo neškodné sladidlo? Budú sa meniť odporúčania?

Aspartam: nebezpečné alebo neškodné sladidlo? Budú sa meniť odporúčania?

Erika Zajacová
aspartam nebezpečný sladidlo

V snahe znížiť príjem cukru a kalórií je jednoduchým riešením vymeniť sladené limonády za ich light alebo zero náhrady, ktoré obsahujú umelé sladidlá. Sladené limonády však zďaleka nie sú jediným zdrojom umelých sladidiel v našom jedálničku. Aj napriek tomu, že je zavádzanie nových umelých sladidiel prísne kontrolované, občas sa vynoria otázniky aj nad povolenými a považovanými za bezpečné. Ako je na tom aspartam?

Čo je to aspartam?

Už sme naznačili, že ide o umelé sladidlo peptidovej povahy, ktoré bolo objavené náhodne v roku 1965.

Možno ťa prekvapí, že jeho kalorická hodnota je rovnaká ako pri cukre: 1 gram obsahuje 4 kcal. Keďže je však viac ako 200x sladší než cukor a používa sa v malých koncentráciách, je energia prijatá z neho zanedbateľná.

Ktoré výrobky obsahujú aspartam?

  • sladké nápoje
  • sladké trvanlivé pečivo
  • mrazené koláče
  • jogurty
  • žuvacie multivitamíny
  • lieky (sirupy)

Čo sa s aspartamom stane v našom tele?

Niektoré umelé sladidlá sú známe tým, že ich v tele nedokážeme metabolizovať – a tak naším tráviacim traktom prejdú v podstate nezmenené. To však neplatí pre aspartam.

V črevách sa vplyvom tráviacich enzýmov aspartam rozpadne na dve aminokyseliny – fenylalanín (50 %) a kyselinu asparágovú (40  %). Malú časť metabolitov tvorí metanol (10 %).

Fenylalanín a kyselina asparágová sú aminokyseliny, ktoré sa  nachádzajú aj v bežných zdrojoch bielkovín – napríklad v mäse či mliečnych výrobkoch. Iba pre predstavu, štyri vaječné bielky sa v obsahu týchto dvoch aminokyselín vyrovnajú poháru zero nápoja sladeného aspartamom – cca 2,3 g fenylalanínu a 4 g kyseliny asparágovej.

Ak porovnáme nápoj sladený aspartamom s rovnakým množstvom mlieka, zistíme, že mlieko obsahuje v priemere 6x viac fenylalanínu a 13x viac kyseliny asparágovej na rovnaký objem (1).

A čo metanol? Ten je predsa nebezpečný, nie?

Ak ti v hlave vŕta metanol – tak paradajkový džús obsahuje asi šesťnásobok množstva, ktoré nájdeš v produktoch sladených aspartamom.

Takisto sa metanol prirodzene tvorí aj v našom televzniká v procese fermentácie sacharidov. V oboch prípadoch však ide o zanedbateľné množstvá, ktorých sa nemáme prečo báť.

Čo sa deje s metabolitmi aspartamu?

Viaceré výskumy preukázali, že metabolity aspartamu naše telo využíva rovnako, ako keby sme ich získali z akéhokoľvek iného potravinového zdroja.

Jednoducho povedané – telu je jedno, či práve pri tvorbe dopamínu využilo fenylalanín z coly alebo z vajíčka.

Aj tu sa však objavili informácie, že aspartam predsa len nemusí byť taký bezpečný, ako sa zdá.aspartam, Aspartam: nebezpečné alebo neškodné sladidlo? Budú sa meniť odporúčania?

Koľko aspartamu je bezpečné množstvo?

Maximálne denné odporúčané dávky (tzv. ADI – acceptable daily intake) sú pravidelne revidované a prehodnocované.

V súčasnosti platí v Európskej únii odporúčanie z roku 1994 od EFSA (European Food Safety Authority), ktoré hovorí o bezpečnom dennom príjme 40 mg aspartamu na kilogram telesnej hmotnosti.

V USA je ADI stanovený na 50 mg / kg telesnej hmotnosti.

Aspartamu nejeme tak veľa, ako si myslíme

Aj napriek tomu, že celosvetovo konzumácia umelých sladidiel stúpa, stále je náš reálny príjem v bezpečnej vzdialenosti od ADI.

V roku 2017 bola publikovaná review, ktorá sledovala bezpečnosť aspartamu naprieč výskumami od roku 2000 do 2016. Podľa nej konzumujú ženy v plodnom veku od 2,5 do 5 mg aspartamu na kilogram telesnej hmotnosti. Väčšinou nie je príjem aspartamu vyšší než 14% ADI.

Predpokladá sa, že dávka aspartamu, ktorá by spôsobila smrť, je 10 gramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň – v prípade potkanov.

Pre koho môže byť aspartam nebezpečný?

Keďže aspartam sa v našom tele metabolizuje aj na fenylalanín, mali by sa mu vyhnúť ľudia, ktorí trpia fenylketonúriou. Ide o dedičné metabolické ochorenie, kedy organizmus nie je schopný ďalej spracovať fenylalanín (za bežných podmienok sa premieňa na tyrozín a potom na ďalšie produkty – napríklad dopamín, adrenalín či melanín).

Takisto by si v prípade nadmerného príjmu aspartamu mali dať pozor ľudia s ochoreniami obličiek. Aj bezpečná dávka aspartamu totiž u potkanov zvýšila množstvo oxidatívneho stresu v obličkách, čo môže prispieť k rozvoju ochorení obličiek.

V závere autori review naznačili, že bezpečnosť aspartamu by nemusela byť až taká nespochybniteľná, ako sa donedávna zdalo.aspartam, Aspartam: nebezpečné alebo neškodné sladidlo? Budú sa meniť odporúčania?

Aspartam alebo jeho metabolity môžu spôsobiť vyššie množstvo oxidatívneho stresu, ktorý môže viesť až k porušeniu membrán lipidov, proteínov a nukleových kyselín – čo v podstate môže zasiahnuť tkanivá naprieč celým organizmom.

Niektoré štúdie na zvieratách tiež pozorovali, že po konzumácii aspartamu a vysoko tukovej diéty mali zvieratá vyššiu hladinu glykémie nalačno a zhoršenú glukózovú toleranciu.

Najnovšie práce hovoria aj o vplyve umelých sladidiel na črevnú mikrobiotu. Ľudia s citlivejším trávením môžu po nadmernom príjme umelých sladidel pociťovať nafukovanie, plnosť či kŕče.

Čo si z toho vziať?

Treba však podotknúť, že často išlo o dávky na hranici, resp. za hranicou ADI. Pri bežnej konzumácii (ktorá podľa dostupných informácií vo väčšine prípadov nie je vyššia než 15 % ADI,) zatiaľ nie je dôvod na paniku.

Vhodnejšie je zdroje sladkej chuti striedať a využívať ich s rozumom. Raz môžeš chuť na sladké zahnať kolou, inokedy ovocím či lyžičkou medu.

Zaujíma ťa téma umelých sladidiel? Prečítaj si aj náš článok o umelých sladidlách a obezite.

 

Komentáre

Mohlo by ťa tiež zaujímať