Úvod » Blog » Zdravie » Bezkofeínová káva: aké má účinky v porovnaní s klasickou?

Bezkofeínová káva: aké má účinky v porovnaní s klasickou?

Damián Zverec
bezkofeínová káva kávovar kávové zrná

Káva je jedným z najobľúbenejších nápojov po celom svete. Pre mnohých ľudí je neoddeliteľnou súčasťou ich života, ale chceli by obmedziť príjem kofeínu: či už pre ich osobné alebo zdravotné dôvody. Práve pre takýchto ľudí je bezkofeínová káva skvelou alternatívou. Je zdravšia ako klasická? A naozaj neobsahuje žiadny kofeín?

V tomto článku si podrobne preberieme bezkofeínovú kávu, jej priaznivé, ale aj nepriaznivé účinkami na zdravie.

Bezkofeínová káva nie je iba „melta“

Bezkofeínová káva chutí, vonia a aj vyzerá takmer rovnako ako bežná káva, len s tým rozdielom, že bola zbavená kofeínu.

Bezkofeínová káva, je káva vyrábaná z takých kávových zŕn, z ktorých sa odstránilo minimálne 97% kofeínu.

Ako sa vyrába bezkofeínová káva?

Poznáme mnoho spôsobov, ako z kávových zŕn odstrániť kofeín. Väčšina z nich zahŕňa použitie vody, organických rozpúšťadiel alebo oxidu uhličitého:

A) Kávové zrná sa premývajú v rozpúšťadle, kým sa z nich nevyextrahuje kofeín. Následne sa toto rozpúšťadlo odstráni.

B) Kofeín je možné odstrániť aj pomocou oxidu uhličitého alebo filtra s aktívnym uhlím – metóda známa ako švajčiarsky vodný proces.

Kedy sa zrná zbavujú kofeínu?

Zrná sú zbavené kofeínu ešte predtým, ako sa začnú pražiť a mlieť. Výživová hodnota kávy bez kofeínu by mala byť až na obsah kofeínu takmer rovnaká ako je to u bežnej kávy.

Chuť, vôňa a farba sa však môžu mierne líšiť, v závislosti od použitej metódy. Vďaka tomu môže byť napríklad bezkofeínová káva príjemnejšia pre tých, ktorí sú citliví na horkú chuť a vôňu bežnej kávy.bezkofeínová káva, Bezkofeínová káva: aké má účinky v porovnaní s klasickou?

Koľko kofeínu je bezkofeínovej káve?

Bezkofeínová káva nie je kofeínu zbavená úplne. Množstvo kofeínu, ktorý v sebe obsahuje, sa môže líšiť. Zvyčajne sa však toto množstvo pohybuje v hodnotách 3 mg na 1 šálku.

Jedna štúdia preukázala, že v každých 180 ml bezkofeínovej kávy sa nachádza 0 – 7 mg of kofeínu (3Trusted Source).

Keď to však porovnáme s obyčajnou kávou, tá zvyčajne obsahuje 70–140 mg kofeínu (v závislosti na type kávy, metóde prípravy a veľkosti šálky).

Takže, aj keď bezkofeínová káva nie je úplne bez kofeínu, môžeme povedať, že toto množstvo je zanedbateľne malé.

Ak chceme kofeín použiť ako stimulant, odporúčané dávky sú 1 – 3 mg na kg telesnej hmotnosti, pre habituálnych konzumentov kofeínu sa môže jednorazová bezpečná dávka šplhať až k 6 mg kofeínu na kilogram telesnej hmotnosti (cca 400 mg ). Aj z tohto je jasné, že bezkofeínová káva obsahuje skutočne iba stopy kofeínu.

Bezkofeínová káva je nabitá antioxidantmi a obsahuje výživné látky

Kávu netreba považovať za nejaké ultimátne zlo, ako to robia mnohí ľudia. Možno ťa prekvapí fakt, že káva je najväčším zdrojom antioxidantov v strave západných krajín.

Bezkofeínová káva zvyčajne obsahuje podobné množstvo antioxidantov ako bežná káva, aj keď u niektorých druhov môže byť toto množstvo menšie aj o 15%. Tento rozdiel pravdepodobne vzniká počas procesu dekofeinácie, kedy sa môže z kávy určité množstvo antioxidantov vytratiť.

Hlavnými antioxidantmi v bežnej aj bezkofeínovej káve sú kyselina hydroškoricová a polyfenoly.

Ako fungujú antioxidanty?

Antioxidanty sú veľmi účinné pri neutralizácii vysoko-reaktívnych zlúčenín, ktoré môžeš poznať pod názvom voľné radikály. Týmto znižujú oxidačný stres bunky a môžu tak napomáhať v prevencii rôznych chorôb, ako sú napríklad srdcové choroby, rakovina alebo cukrovka 2. typu.

Okrem antioxidantov obsahuje bezkofeínová káva aj malé množstvo niektorých živín.

Jedna šálka uvarenej bezkofeínovej kávy poskytuje 2,4 % odporúčaného denného príjmu horčíka, 4,8 % draslíka a 2,5 % niacínu, inak známeho aj ako vitamín B3.

Síce sa to na prvý pohľad nemusí javiť ako veľké množstvo nutrientov, ale tieto množstvá sa rapídne zvyšujú, ak piješ 2–3 (alebo viac) šálok kávy denne.

bezkofeínová káva, Bezkofeínová káva: aké má účinky v porovnaní s klasickou?Prínosy bezkofeínovej kávy pre zdravie

Napriek tomu, že v minulosti bol tento nápoj priam až démonizovaný, môžeme s ľahkosťou povedať, že káva má na tvoje telo dobrý vplyv. Spájajú sa s ňou mnohé zdravotné výhody, ktoré sa pripisujú hlavne jej antioxidačnému obsahu a ďalším aktívnym látkam.

Nie je však jednoduché konkrétne stanoviť zdravotné účinky bezkofeínovej kávy na zdravie. Je to zapríčinené najmä tým, že väčšina štúdií berie do úvahy príjem kávy bez rozlišovania medzi bežnou a bezkofeínovou kávou. Niektoré sa dokonca bezkofeínovou kávou ani nezaoberajú.

Väčšina z týchto štúdií je tiež založená hlavne na pozorovaní. Nie je tak možné dokázať to, či daný účinok vyvolala káva, ale iba to, že tento účinok s pitím kávy úzko súvisí.

Cukrovka 2. typu, funkcia pečene a predčasná smrť

Pitie kávy, či už bežnej alebo bezkofeínovej, sa často spája so zníženým rizikom cukrovky 2. typu. Každý pohár denne môže znížiť riziko až o 7 %. Za tieto preventívne účinky môžu byť zodpovedné aj iné prvky ako kofeín.

Účinky bezkofeínovej kávy na funkciu pečene nie sú však tak detailne preštudované, ako účinky bežnej kávy. Jedna veľká  štúdia založená na pozorovaní však našla spojitosť medzi pitím bezkofeínovej kávy a zníženou hladinou pečeňových enzýmov, čo naznačuje, že má pre pečeň ochranné účinky.

Pitie bezkofeínovej tiež súvisí s malým, ale významným znížením rizika predčasnej smrti, ako aj smrti spôsobenej mozgovou príhodou alebo srdcovými chorobami.

Pomôže bezkofeínová káva pri starnutí a neurodegeneratívnych ochoreniach?

Vyzerá to tak, že nie len bežná, ale aj bezkofeínová káva, má pozitívny vplyv na mentálny pokles súvisiaci so starnutím.

Štúdie na ľudských bunkách tiež preukázali, že bezkofeínová káva je schopná napomáhať v ochrane neurónov v mozgu. Tak dokáže byť dobrým nástrojom pre spomalenie rozvoju neurodegeneratívnych chorôb, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba.

Jedna štúdia tiež naznačuje, že tieto účinky sú pravdepodobne viac dôsledkom kyseliny chlórogenovej v káve než kofeínu. Samotný kofeín však súvisí aj so zníženým rizikom demencie a neurodegeneratívnych chorôb.

Mnoho ďalších štúdií tiež poukazuje na to, že ľudia, ktorí pijú kávu pravidelne, majú znížené riziko nástupu Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Stále je však potrebné vykonať viac štúdií zameraných na bezkofeínovú kávu.

Pitie bezkofeínovej kávy znižuje pálenie záhy v porovnaní s bežnou kávou

Veľmi častým vedľajším účinkom pitia kávy je pálenie záhy alebo reflux žalúdočných kyselín. Táto nepríjemnosť trápi mnohých ľudí. Jedným z možných riešení je pitie bezkofeínovej kávy, ktorá príznaky týchto stavov zmierňuje. Je preukázané, že bezkofeínová káva vyvoláva reflux kyselín podstatne menej často, ako bežná káva.

Konzumácia dvoch alebo viacerých šálok bezkofeínovej kávy denne bola tiež spojená s až o 48 % nižším rizikom vzniku rakoviny konečníka.bezkofeínová káva, Bezkofeínová káva: aké má účinky v porovnaní s klasickou?

Bežná káva má oproti bezkofeínovej niekoľko výhod

Najznámejším účinkom kávy je asi práve jej stimulačná a povzbudzujúca schopnosť. Podporuje bdelosť a zmierňuje pocity únavy. Tieto účinky priamo súvisia s kofeínom, a teda stimulantom, ktorý sa prirodzene nachádza v káve.

Niektoré z priaznivých účinkov bežnej kávy sa pripisujú práve kofeínu, takže u bezkofeínovej kávy budú tieto účinky pravdepodobne chýbať.

Tu uvádzame niektoré účinky, ktoré sa pravdepodobne vzťahujú iba na bežnú kávu, a preto ich pri bezkofeínovej káve nepocítiš:

  • zlepšená nálada, reakčný čas, pamäť a duševné funkcie
  • zvýšená metabolická aktivita a rýchlejšie spaľovanie tukov
  • zvýšený športový výkon
  • znížené riziko miernej depresie a samovražedných sklonov u žien
  • podstatne nižšie riziko cirhózy pečene alebo poškodenia pečene v konečnom štádiu

Tu je však opäť potrebné myslieť na to, že štúdií zameraných na bežnú kávu bolo vykonaných omnoho viac ako štúdií týkajúcich sa bezkofeínovej kávy.

Kto by mal dať teda prednosť bezkofeínovej káve pred bežnou kávou?

Pokiaľ sa jedná o toleranciu na kofeín, je to u každého človeka rôzne. Pre niektorých ľudí môže byť jedna šálka kávy až príliš, zatiaľ čo iní sa cítia lepšie po vypití viacerých šálok.

Aj keď sa teda tolerancia na kofeín u jednotlivých ľudí líši, zdraví dospelí by sa mali vždy vyhnúť konzumácii viac ako 400 mg kofeínu denne. To je zhruba ekvivalent štyroch šálok silnej kávy (instantná káva obsahuje menej kofeínu). Zvýšená konzumácia môže viesť k zvýšenému krvnému tlaku a nedostatku spánku, čím sa môže zvýšiť riziko nástupu srdcových chorôb alebo mozgovej príhody.

Nadbytok kofeínu môže tiež preťažiť centrálny nervový systém, spôsobiť nepokoj, úzkosť, problémy s trávením, srdcovú arytmiu alebo problémy so spánkom u citlivých osôb.

Ľudia, ktorí sú veľmi citliví na kofeín, by sa mali snažiť obmedziť príjem bežnej kávy alebo úplne prejsť na bezkofeínovú kávu alebo čaj.

Tí, ktorí majú určité zdravotné ťažkosti, by sa tiež mali držať diéty s obmedzením kofeínu. Medzi týchto ľudí patria najmä tí, čo užívajú lieky na predpis, ktoré by mohli interagovať s kofeínom.

Tehotným a dojčiacim ženám sa takisto odporúča obmedziť príjem kofeínu. Odporúča sa to aj deťom, dospievajúcim osobám, osobám s diagnostikovanou úzkosťou a osobám, ktoré majú problémy so spánkom.

Čo si o bezkofeínovej káve zapamätať?

Káva je jedným z najzdravších nápojov, aké ľudstvo doteraz spoznalo. Je nabitá antioxidantmi a má vplyv na znižovanie rizika mnohých druhov závažných ochorení.

Kávu si však nemôže dopriať každý. U niektorých ľudí môže kofeín spôsobovať rôzne problémy. Pre týchto je bezkofeínová káva vynikajúcim spôsob, ako si vychutnať kávu bez vedľajších účinkov z nadmerného množstva kofeínu.

Bezkofeínová káva má pre väčšinu ľudí rovnaké zdravotné prínosy ako bežná káva, avšak s tým rozdielom, že podľa doteraz známych výskumov nemá žiadne vedľajšie účinky.

Komentáre

Mohlo by ťa tiež zaujímať