V aktuálnych časoch pandémie koronavírusu sa čoraz častejšie skloňujú slová, ako nadváha či obezita. Jedným z hlavných diagnostických kritérií je hodnota tzv. BMI indexu. Čo to je, kedy sa používa a môžeme sa na toto číslo absolútne spoľahnúť? Čo o nás vypovedá?
Čo je to BMI?
BMI je skratkou z anglického „body mass index“, teda indexu telesnej hmotnosti. Je to bezrozmerné číslo, ktoré nás základe našej výšky a váhy priradí do jednej z kategórií. Každá kategória má inú mieru zdravotných rizík, pričom platí, že najnižšie riziko rozvinutia chronických ochorení máme v kategórii, ktorá je označovaná ako „normálna hmotnosť“.
Ako sa vypočíta BMI?
Na výpočet BMI budeš potrebovať poznať svoju hmotnosť a výšku. Pozor, výšku do rovnice dosadzuješ v metroch – teda nie v centimetroch, ako sme najčastejšie zvyknutí s výškou pracovať. Tvoje hodnoty dosadíš do rovnice a vyjde ti číslo – najčastejšie cca od 17 do 33, ale vylúčené nie sú ani iné hodnoty.
BMI = telesná hmotnosť (kg) / telesná výška² (m)
Ak si v matematike veľmi neveríš, môžeš využiť online kalkulačku na výpočet BMI.
Ako sa delí BMI?
Zistila si konkrétnu hodnotu BMI? Nájdi si ju v príslušnom intervale a zisti, čo o tvojej hmotnosti v súvislosti s výškou vypovedá:
| Hodnota BMI | Charakteristika |
| < 17,5 | Podváha – riziko vzniku ochorení z dôvodu nedostatočnej výživy tela (riziká: nedostatok bielkovín a potrebných živín, poruchy hormonálnej rovnováhy, poruchy srdcového rytmu), typické napríklad pre anorexiu |
| 17,5 – 24,99 | Normálna hmotnosť – najnižšie riziko vzniku pridružených ochorení |
| 25 – 29,99 | Nadváha – mierne zvýšené riziko vzniku pridružených chronických ochorení (inzulínová rezistencia, vysoký krvný tlak, cukrovka…) |
| > 30 | Obezita – vážne zdravotné riziko (srdcovo-cievne ochorenia, bolesti pohybového aparátu, poruchy dýchania – spánkové apnoe, zhoršené zdravotné markery – napríklad vysoký cholesterol) |
Čím menšie BMI, tým lepšie?
Na základe predchádzajúcej tabuľky môžeme povedať, že neplatí priama úmera čím menšie číslo BMI, tým menšie zdravotné riziká.
Každý extrém škodí a aj tu by malo byť naším cieľom držať sa v rozumnom rozmedzí – ktoré však v niektorých prípadoch nemusí znamenať iba „normálnu hmotnosť“, teda čísla cca od 18 – 24. Ako je to možné?
Kedy sa na BMI nespoliehať?
Aj napriek tomu, že BMI je dôležitým diagnostickým nástrojom, pri výpočte ráta s tým, že pred lekárom alebo trénerom stojí človek z „bežnej populácie“.
BMI neberie do úvahy napríklad pohlavie, vek či kompozíciu svalov. Nerozlišuje, či pred nami stojí 170 cm pán v stredných rokoch s 90 kg, minimom pohybovej aktivity a obvodom pása 90 cm, alebo vyšportovaný 170 cm kulturista s minimom telesného tuku a veľkým množstvom svalov.
To isté platí aj pre ženy, ktoré sa vo zvýšenej miere venujú silovému tréningu. Je pravdepodobné, že ak silovo cvičíš, budeš pri rovnakých mierach (telesné obvody a výška) vážiť viac než tvoja kamoška, ktorá má radšej kardio. Ako je to možné?
Svaly majú väčšiu hustotu než tukové tkanivo, a teda rovnaký objem svalov váži v porovnaní s rovnakým objemom tuku viac. Či by ti to malo vadiť? My hovoríme – absolútne nie! Je to len o dôkaz viac, že hmotnosť je iba číslo a mali by sme si byť v prvom rade vedomé toho, čo reprezentuje.
BMI má aj svoje výhody
V bežnej klinickej praxi lekárov však BMI rozhodne svoje uplatnenie má. Ide o lacnú a rýchlu metódu, ktorá spolu s obvodom pása môže veľa napovedať o zdravotných rizikách, ktoré pacientovi hrozia.
V súčasnosti ide o najvyužívanejší spôsob diagnostiky nadváhy a obezity a pre väčšinu ľudí bude toto meranie adekvátne.
A keď hovoríme o tom, že sledovať BMI je jednoduché, rýchle a lacné – dnes už existujú aj metaanalýzy, ktoré dávajú do súvislosti BMI a riziko úmrtia na infekciu novým koronavírusom COVID-19. Výsledok? Pacienti s obezitou majú v prípade infekcie COVID-19 vysoké riziko úmrtia.
Či si zapamätať?
Index telesnej hmotnosti je bezrozmerné číslo, ktoré pomocou výšky a hmotnosti odhaduje množstvo telesného tuku, s ktorým úzko súvisí aj riziko vzniku pridružených ochorení, ako sú napríklad hypertenzia, cukrovka II. typu či srdcovo-cievne ochorenia.
Aj napriek tomu, že nejde o presné meranie a neberie do úvahy mnohé dôležité faktory, v praktickom svete lekárov má dodnes svoje miesto, pretože je to rýchly, lacný a uznávaný spôsob predikcie zdravotných rizík.
Zdroje
Hussain, A., Mahawar, K., Xia, Z., Yang, W., & EL-Hasani, S. (2020). Obesity and Mortality of COVID-19. Meta-analysis. Obesity Research & Clinical Practice. doi:10.1016/j.orcp.2020.07.002