V čase novoročných predsavzatí je dôležité poukazovať na dôležitosť pestrej a vyváženej stravy. Zdravá výživa je to, čo dodáva nášmu telu nielen energiu, ale aj všetky ostatné látky potrebné na jeho správne fungovanie. Okrem sacharidov, bielkovín a tukov, totiž potrebujeme aj vitamíny, minerály a mnohé ďalšie látky, ktoré si v tele nedokážeme vyrobiť. Problém nastáva, keď zdravé stravovanie preberie nad naším životom úplnú kontrolu. Čo je to ortorexia a ako ju včas rozoznať?
Zdravá výživa je dôležitá
Už starogrécky lekár Hippocrates hovoril, že výživa môže byť buď náš najpomalší jed alebo liek. Dnes je toto tvrdenie ešte o niečo aktuálnejšie. Žijeme v dobe nadbytku a potraviny pre nás nikdy neboli dostupnejšie.
Okrem základných potravín, ako sú obilniny a výrobky z nich, ovocie, zelenina či mäso a mliečne výrobky, existuje aj veľa polotovarov a výrobkov, ktoré sú koncentrovaným zdrojom cukru, tuku a vďaka tomu aj energie. V nadmernom množstve môžu viesť k priberaniu a vieme, že to má nepriaznivý vplyv na mnohé zdravotné ukazovatele. Ohrozený je krvný tlak, cievy aj kĺby.
Zdravá výživa hýbe svetom: nakupovať lokálne, variť doma a zaujímať sa o to, čo si vkladáme do úst, je čoraz modernejšie. A nielen to. Ak k tomu prirátame aj zdravotné benefity, čo, že sa cítiš lepšie, že podporuješ lokálnych producentov – vyzerá to tak, že zdravá výživa nemá žiadne riziká.
Všetkého veľa škodí alebo keď sa zo záujmu o zdravú výživu vyvinie ortorexia
Ortorexia nervosa, skrátene ortorexia, je patologická posadnutosť zdravou výživou alebo fixácia na prehnane zdravú stravu. Tento pojem sa objavil po prvý raz v roku 1997 v časopise Yoga Journal a použil ho americký lekár Steven Bratman.
V čom sa ortorexia odlišuje od bežného záujmu o zdravú stravu?
Už doktor Bratman na konci minulého storočia upozorňoval, že ortorexia je viac posadnutosť, než záujem a úprimná túžba jesť zdravo. Človek sa prehnane fixuje na (často iba na prvý pohľad) zdravé potraviny, absentuje u neho flexibilita v strave.
Ortorexia, alebo keď sa z jedla stane najvyššia priorita v živote
Na druhú koľaj ide práca, rodina, sociálne vzťahy. Takíto ľudia sa často vyhýbajú sociálnemu kontaktu či rodinným oslavám, postupne sa dobrovoľne sociálne izolujú a v neposlednom rade si môžu privodiť aj podvýživu.
Často totiž zastávajú aj niektorý z alternatívnych spôsobov stravovania, ktoré v kombinácii s neodbornosťou môžu narobiť viac škody ako úžitku.
Je ortorexia psychické ochorenie?
Možno ťa to prekvapí, no ortorexia nervosa dodnes nie je klasifikovaná ako psychické ochorenie, ani nie je súčasťou poslednej revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Odborníci sa dodnes totiž nevedia zhodnúť, či ide o umelo vytvorený fenomén alebo nová porucha príjmu potravy.
Bez ohľadu na to, či sa ortorexia v klasifikácii chorôb nachádza alebo nie, sa s ňou počas svojej praxe lekári aj psychológovia, psychoterapeuti stretávajú. Podľa výskumu z roku 2011 sa s ortorexiou stretlo počas svojej praxe 67 % belgických odborníkov, pričom iba 10 % o ortorexii nikdy nepočulo.
Aké sú varovné signály?
Ortorexia prichádza nenápadne a postupne. Z počiatočného preferovania lokálnych surovín sa časom môže stať panický strach z konzumácie produktov s neznámym pôvodom.
Medzi ďalšie varovné signály patrí napríklad:
- strach z konkrétnych druhov potravín
- neprimerane veľká suma peňazí míňaná na stravu
- časté premýšľanie o jedle (viac ako 3 hodiny)
- absolútna striktnosť a rigidita v stravovaní (veľa pravidiel, delenie jedál na povolené a zakázané)
- zdravá strava vedie k pocitu sebaúcty
- postoj k zdravej výžive zasahuje do vzťahov s rodinou a priateľmi
- nelogický strach z tzv. nezdravých potravín (odmietanie spoločných večierkov s priateľmi…)
- pocit nadradenosti vlastného stravovania nad stravovaním ostatných
- zdravá výživa je zdrojom stresu a vyvolá úzkosť
- zdravé jedenie vyvoláva pocit absolútnej kontroly
Ako zistiť, či mám ortorexiu?
Na diagnostikovanie sa najčastejšie používajú dva typy dotazníkov: buď 10-otázkový Bratmanov dotazník alebo rozšírená verzia s 15 otázkami, tzv. ORTO-15. V anglickej verzii ho nájdeš tu.
Zdroje
CENA, H., Barthels, F., Cuzzolaro, M., Bratman, S., Brytek-Matera, A., Dunn, T., … Donini, L. M. (2018). Definition and diagnostic criteria for orthorexia nervosa: a narrative review of the literature. Eating and Weight Disorders – Studies on Anorexia, Bulimia and Obesity. doi:10.1007/s40519-018-0606-y
VANDEREYCKEN, Walter. Media hype, diagnostic fad or genuine disorder? Professionals‘ opinions about night eating syndrome, orthorexia, muscle dysmorphia, and emetophobia. Eating disorders, 2011, 19.2: 145-155.