V snahe znížiť príjem cukru a kalórií je jednoduchým riešením vymeniť sladené limonády za ich light alebo zero náhrady, ktoré obsahujú umelé sladidlá. Sladené limonády však zďaleka nie sú jediným zdrojom umelých sladidiel v našom jedálničku. Aj napriek tomu, že je zavádzanie nových umelých sladidiel prísne kontrolované, občas sa vynoria otázniky aj nad povolenými a považovanými za bezpečné. Ako je na tom aspartam?
Čo je to aspartam?
Už sme naznačili, že ide o umelé sladidlo peptidovej povahy, ktoré bolo objavené náhodne v roku 1965.
Možno ťa prekvapí, že jeho kalorická hodnota je rovnaká ako pri cukre: 1 gram obsahuje 4 kcal. Keďže je však viac ako 200x sladší než cukor a používa sa v malých koncentráciách, je energia prijatá z neho zanedbateľná.
Ktoré výrobky obsahujú aspartam?
- sladké nápoje
- sladké trvanlivé pečivo
- mrazené koláče
- jogurty
- žuvacie multivitamíny
- lieky (sirupy)
Čo sa s aspartamom stane v našom tele?
Niektoré umelé sladidlá sú známe tým, že ich v tele nedokážeme metabolizovať – a tak naším tráviacim traktom prejdú v podstate nezmenené. To však neplatí pre aspartam.
V črevách sa vplyvom tráviacich enzýmov aspartam rozpadne na dve aminokyseliny – fenylalanín (50 %) a kyselinu asparágovú (40 %). Malú časť metabolitov tvorí metanol (10 %).
Fenylalanín a kyselina asparágová sú aminokyseliny, ktoré sa nachádzajú aj v bežných zdrojoch bielkovín – napríklad v mäse či mliečnych výrobkoch. Iba pre predstavu, štyri vaječné bielky sa v obsahu týchto dvoch aminokyselín vyrovnajú poháru zero nápoja sladeného aspartamom – cca 2,3 g fenylalanínu a 4 g kyseliny asparágovej.
Ak porovnáme nápoj sladený aspartamom s rovnakým množstvom mlieka, zistíme, že mlieko obsahuje v priemere 6x viac fenylalanínu a 13x viac kyseliny asparágovej na rovnaký objem (1).
A čo metanol? Ten je predsa nebezpečný, nie?
Ak ti v hlave vŕta metanol – tak paradajkový džús obsahuje asi šesťnásobok množstva, ktoré nájdeš v produktoch sladených aspartamom.
Takisto sa metanol prirodzene tvorí aj v našom tele a vzniká v procese fermentácie sacharidov. V oboch prípadoch však ide o zanedbateľné množstvá, ktorých sa nemáme prečo báť.
Čo sa deje s metabolitmi aspartamu?
Viaceré výskumy preukázali, že metabolity aspartamu naše telo využíva rovnako, ako keby sme ich získali z akéhokoľvek iného potravinového zdroja.
Jednoducho povedané – telu je jedno, či práve pri tvorbe dopamínu využilo fenylalanín z coly alebo z vajíčka.
Aj tu sa však objavili informácie, že aspartam predsa len nemusí byť taký bezpečný, ako sa zdá.
Koľko aspartamu je bezpečné množstvo?
Maximálne denné odporúčané dávky (tzv. ADI – acceptable daily intake) sú pravidelne revidované a prehodnocované.
V súčasnosti platí v Európskej únii odporúčanie z roku 1994 od EFSA (European Food Safety Authority), ktoré hovorí o bezpečnom dennom príjme 40 mg aspartamu na kilogram telesnej hmotnosti.
V USA je ADI stanovený na 50 mg / kg telesnej hmotnosti.
Aspartamu nejeme tak veľa, ako si myslíme
Aj napriek tomu, že celosvetovo konzumácia umelých sladidiel stúpa, stále je náš reálny príjem v bezpečnej vzdialenosti od ADI.
V roku 2017 bola publikovaná review, ktorá sledovala bezpečnosť aspartamu naprieč výskumami od roku 2000 do 2016. Podľa nej konzumujú ženy v plodnom veku od 2,5 do 5 mg aspartamu na kilogram telesnej hmotnosti. Väčšinou nie je príjem aspartamu vyšší než 14% ADI.
Predpokladá sa, že dávka aspartamu, ktorá by spôsobila smrť, je 10 gramov na kilogram telesnej hmotnosti na deň – v prípade potkanov.
Pre koho môže byť aspartam nebezpečný?
Keďže aspartam sa v našom tele metabolizuje aj na fenylalanín, mali by sa mu vyhnúť ľudia, ktorí trpia fenylketonúriou. Ide o dedičné metabolické ochorenie, kedy organizmus nie je schopný ďalej spracovať fenylalanín (za bežných podmienok sa premieňa na tyrozín a potom na ďalšie produkty – napríklad dopamín, adrenalín či melanín).
Takisto by si v prípade nadmerného príjmu aspartamu mali dať pozor ľudia s ochoreniami obličiek. Aj bezpečná dávka aspartamu totiž u potkanov zvýšila množstvo oxidatívneho stresu v obličkách, čo môže prispieť k rozvoju ochorení obličiek.
V závere autori review naznačili, že bezpečnosť aspartamu by nemusela byť až taká nespochybniteľná, ako sa donedávna zdalo.
Aspartam alebo jeho metabolity môžu spôsobiť vyššie množstvo oxidatívneho stresu, ktorý môže viesť až k porušeniu membrán lipidov, proteínov a nukleových kyselín – čo v podstate môže zasiahnuť tkanivá naprieč celým organizmom.
Niektoré štúdie na zvieratách tiež pozorovali, že po konzumácii aspartamu a vysoko tukovej diéty mali zvieratá vyššiu hladinu glykémie nalačno a zhoršenú glukózovú toleranciu.
Najnovšie práce hovoria aj o vplyve umelých sladidiel na črevnú mikrobiotu. Ľudia s citlivejším trávením môžu po nadmernom príjme umelých sladidel pociťovať nafukovanie, plnosť či kŕče.
Čo si z toho vziať?
Treba však podotknúť, že často išlo o dávky na hranici, resp. za hranicou ADI. Pri bežnej konzumácii (ktorá podľa dostupných informácií vo väčšine prípadov nie je vyššia než 15 % ADI,) zatiaľ nie je dôvod na paniku.
Vhodnejšie je zdroje sladkej chuti striedať a využívať ich s rozumom. Raz môžeš chuť na sladké zahnať kolou, inokedy ovocím či lyžičkou medu.
Zaujíma ťa téma umelých sladidiel? Prečítaj si aj náš článok o umelých sladidlách a obezite.