Určite si už počula niečo málo o duševnom zdraví. Ako veľmi je dôležité, ako sa oň starať alebo aké sú negatívne dopady jeho zanedbávania. V dnešnom článku si povieme:
- čo všetko možno chápať pod pojmom duševné zdravie,
- prečo riešiť duševné zdravie,
- ako súvisí duševné zdravie s fyzickým zdravím a
- ako sa o duševné zdravie starať.
Pojem duševné zdravie:
Duševné zdravie inak vieme nazvať aj psychické alebo mentálne zdravie. Definícia, ktorou duševné zdravie predstavuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) znie: „Duševné zdravie je stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti.“
Duševné zdravie spadá do celkového zdravia človeka. Ak človek nie je duševne zdravý, nemôžeme vlastne hovoriť o tom, že je zdravý.
Prečo riešiť duševné zdravie?
Ak trpíme nejakou chorobou v rámci tela, a teda fyzického zdravia, väčšinou sa to prejaví na našom výzore. Môžeme byť napríklad bledší v tvári, mať kruhy pod očami, inú farbu pokožky, obmedzenú pohyblivosť tela alebo horšiu pleť. Jednoducho to ten druhý na nás po chvíli zbadá. Ak však trpíme chorobou v rámci duševného zdravia, často to nevidíme na prvý pohľad. Veľa ľudí, ktorí majú problémy v oblasti duševného zdravia, tieto problémy vedia dobre skrývať a v spoločnosti sa pretvarovať, že sú v poriadku, pričom to takto často nie je.
Popieranie problémov
Mnoho ľudí taktiež popiera okoliu problémy, ktoré rieši v sebe, pretože sa bojí odsúdenia alebo nevhodných narážok. Stále sa totiž môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je téma duševného zdravia tabu témou, o ktorej nie je vhodné sa baviť. Ak sa človek prizná, že chodí k psychológovi, prípadne, že má nejaké problémy súvisiace so psychickým zdravím, je vnímaný v očiach niektorých ako pomätený. Našťastie, sa od týchto dogiem časom viac a viac upúšťa a chápeme, že v dnešnej dobe nie je ničím výnimočným trpieť zhoršením duševného zdravia. Nie je to nič, za čo by sa mal človek hanbiť, je to problém, ako každý iný a mal by sa preto riešiť.
Vzájomný vzťah medzi duševným a fyzickým zdravím
Duševné a fyzické zdravie majú spolu veľmi úzky vzťah. Obidve spolu súvisia a navzájom sa ovplyvňujú. Keď si predstavíš, že človek trpí nejakou chorobou, ktorá ho ovplyvňuje po stránke tela, či už je to len nejaká pár dňová chorôbka alebo niečo horšie a dlhodobejšie, v podobe onkologických alebo kardiovaskulárnych ochorení, ovplyvní mu to jeho myslenie a vnímanie a teda aj duševné zdravie. A naopak, ak človek trpí zhoršením duševného zdravia, odrazí sa mu to na fyzickom zdraví, napríklad zlou kvalitou spánku, tráviacimi problémami, bolesťami určitých častí tela, zníženým apetítom, prípadne zvýšenou tendenciou k prejedaniu.
Psychosomatika
Týmto sme sa dostali k psychosomatike. Psychosomatika je v preklade do ľudskej reči pôsobenie psychického zdravia na telo. Veľa vecí a problémov, ktoré riešime v hlave sa nám po nejakej dobe môže odraziť na našom tele. Občas teda príčina bolestí nemusí pochádzať z problémov tela, ale hlavy.
Preto by sme mohli povedať, že niet fyzického zdravia bez duševného zdravia a duševného zdravia bez fyzického zdravia.
Starostlivosť o duševné zdravie
Z odsekov vyššie si už určite pochopila, že duševné zdravie je dôležitá vec, o ktorú by sme sa mali starať a nezanedbávať ju. V riadkoch nižšie si povieme, čo robiť, aby bolo o naše duševné zdravie dobre postarané.
Pohyb = energia a poriadok v hlave
Pohyb môžeme označiť ako základný pilier zdravia, ako fyzického, tak aj duševného. Je našou základnou súčasťou už od vekov. Stále platí, že ako ľudia sme svojím organizmom prispôsobený na fyzickú aktivitu. Pre správne fungovanie nášho tela a hlavy predstavuje nevyhnutnú zložku. Bez nej to proste nebude “to pravé orechové”. V dnešnej dobe sa však čím ďalej tým viac propaguje inaktivita, podporená technologickým rozmachom. Okrem toho, že tým trpí naše telo, trpí tým aj naša hlava.
Pohyb nie je dôležitý len kvôli jeho potenciálu redukovať percento telesného tuku, optimalizovať hladinu krvného cukru, zlepšovať naše kardiovaskulárne zdravie alebo znižovať riziko vzniku rakoviny. Má pozitívny vplyv napríklad aj na kvalitu spánku, psychickú pohodu, regulovanie hladiny stresu a vyplavovanie hormónov šťastia a radosti – serotonín, dopamín, endorfíny alebo endokanabinoidy.
Zároveň ťa vie pohyb nabiť energiou. Nabiť energiou? Trošku nonsens nie? Nie. Nebavíme sa výhradne o fyzickej energii, skôr o tej psychickej energii a taktiež o uprataní si niektorých vecí v hlave.
Image by Freepik
Spoločnosť a oxytocín
Pozitívny vplyv spoločnosti, priateľov a rodiny na naše duševné zdravie sa nedá poprieť. Často sa môžeš stretnúť s názormi úspešných ľudí, ktorí vravia, že jedna z najcennejších vecí, ktoré si v živote najviac vážia sú dobré vzťahy. Osamelosť je jeden z dôvodov, prečo ľudia trpia v oblasti duševného zdravia. Za týmto všetkým sa skrýva okrem iného aj ďalší veľmi dôležitý hormón. Predstavujeme ti oxytocín.
Oxytocín inak nazývame aj hormón dôvery alebo hormón sociálnych väzieb. Je to hormón, ktorý sa podieľa na vytváraní sociálneho puta medzi ľuďmi, na upevňovaní dôvery a na vzájomnej náklonnosti medzi ľuďmi.
Príroda a čerstvý vzduch
Nezabúdaj na prírodu. Príroda totiž predstavuje silného pomocníka v boji za duševné zdravie. Možno poznáš, tie obdobia, keď máš toho v práci, osobnom živote alebo vo vzťahoch nad hlavu. Povieš si, že potrebuješ voľno a vypadneš na pár dní niekde preč. Týchto pár dní ťa môže prekvapiť a pochopíš, v akej bubline každodenne žiješ. Pobyt v prírode ti pomôže zmierniť celkový stres. Vystavenie sa slnečnému žiareniu a čerstvému vzduchu spúšťa v mozgu uvoľňovanie serotonínu, čiže hormónu radosti. Nie nadarmo sa hovorí, že príroda je najlepší lekár.
Image by wirestock on Freepik
Spánok
Kvalitný a dostatočne dlhý spánok tiež patrí medzi hlavné body, ako zabezpečiť dobré duševné zdravie. Pri jeho nedostatku hrozí zhoršenie duševného zdravia – zvýšená únava, stres alebo výskyt úzkosti až depresie. Ako zlatý štandard sa odporúča spať v noci 7 – 9 hodín. O spánku a tipoch na zlepšenie jeho kvality sme toho však popísali dosť veľa v tomto článku:
Jedlo – náš tráviaci trakt je druhý mozog
Náš tráviaci trakt je časť tela, kde je veľké množstvo nervových buniek. Nachádza sa v ňom toľko nervových buniek, že tvorí vlastný (enterický) nervový systém. Preto sa črevám často hovorí aj “druhý mozog”. To ako sa cítime často ovplyvňuje práve aj naše trávenie, pocit v tráviacom trakte a teda aj jedlo, ktoré konzumujeme. Ak si dopraješ jedlo, ktoré ti chutí a užiješ si ho, vyplavia sa ti hormóny radosti a uspokojenia, zlepší sa ti tvoja nálada a celkové psychické rozpoloženie. A samozrejme to, čo konzumuješ ťa ovplyvňuje aj z dlhodobej perspektívy. Preto by sme sa mali na jedlo pozerať ako na vhodný nástroj, ktorý dokáže pomôcť k zlepšeniu duševného zdravia.
Čo si z toho odniesť?
Povedali sme si, že duševné zdravie je dôležitá vec, o ktorú sa musíš starať. Je rovnako, ak nie viac dôležité ako fyzické zdravie.
Fyzické a psychické zdravie sa navzájom ovplyvňujú. Je zaujímavé, že to čo platí na udržanie fyzického zdravia, platí aj na udržanie duševného zdravia. To nám naznačuje, že v našom živote by mali byť nastavené nejaké štandardy, návyky a priority, ktoré sú nemenné a vždy by mali byť prítomné. Každý si určite musí stanoviť rebríček priorít podľa seba, avšak nezabúdajme, že bez duševného a fyzického zdravia sa ďaleko nedostaneme.
Ak by ťa zaujímalo niečo ohľadom duševného zdravia alebo celkovo zdravého životného štýlu, určite to neváhaj napísať dole do komentáru alebo nám napíš na mailovú adresu redakcia@fitlavia.sk.