Znova sa skončilo leto a začal nový školský rok. Po pohode, ktorá bola pre mnohých bežnou realitou posledných dní, tu máme zase množstvo povinností, zodpovedností a úloh. Čo pre mnohých znamená jediné. STRES!
Stres nie je ničím výnimočným. V dnešnej uponáhľanej dobe je ho všade plno. Narazíš naň dennodenne na každom kroku. A je možné, že si si od neho neoddýchla ani počas leta.
Ak sa tiež pýtaš otázku, či je možné zbaviť sa stresu, zostaň s nami pri tomto článku, kde sme si povedali viac o:
- strese v našich životoch,
- jeho funkcii,
- dobrom strese
- a spôsoboch práce so stresom.
Prečo máš stres?
Stres je reakciou organizmu na okolnosti, ktoré sa odohrávajú okolo nás alebo v nás. Keď sa začneš stresovať, obvykle sa ti viac rozbúši srdce, začneš sa potiť, môžeš cítiť návaly alebo úbytok tepla, zrýchli sa ti dýchanie a máš nepríjemný pocit, úplne odlišný od pohody.
Ak by sme to zaviedli trošku do fyziológie, a teda sa pozreli ako naše telo funguje a čo sa s ním vlastne vo vnútri deje, tak sú to nasledujúce reakcie:
- uvoľnenie stresových hormónov (adrenalínu a kortizolu) do nášho krvného riečiška,
- zvýšenie tepovej frekvencie kvôli väčšiemu množstvu krvi, ktorá bude dostupná pre svaly a mozog,
- zrýchlené dýchanie, aby sa telo zásobilo kyslíkom, ktorý bude slúžiť na vyššie metabolické nároky organizmu,
- mobilizácia/sprístupnenie glukózy z našich zásob, aby bola k dispozícii, hneď ako ju bude telo potrebovať,
- napätie svalov sa zvyšuje, keďže sa telo pripravuje na pohotovú reakciu
- alebo napríklad odplavenie krvi z orgánov, ktoré nepotrebujeme na útek alebo útok (tráviace ústrojenstvo).
Útok alebo útek
Podstatou stresu je pripravenie organizmu na útok alebo útek. Toto všetko je nám evolúciou predané od našich predkov. Tí potrebovali v ich živote dané mechanizmy, keďže im pomáhali s lovom potravy alebo útekom pred nebezpečenstvom, a teda prežitím. Telo sa snaží prežiť za každých podmienok, preto si vytvára mechanizmy, ktoré mu v tom pomôžu. Stresová reakcia je jedným z nich.
Ak si hovoríš, že ty už vlastne stresovú reakciu nepotrebuješ, pretože šabľozubé tigre a dinosaury vymreli, mamuty loviť nebudeš lebo slonina ti nechutí a na potraviny si zájdeš do LIDLa, tak ti musíme povedať 2 veci.
Prvá vec, stále ju potrebuješ, pretože v našom živote má svoje dôležité miesto. Napríklad pri ktorejkoľvek fyzickej aktivite. Pohyb a stres sú 2 veľmi prepojené veci. A my sme na to dokonca v minulosti písali super článok s množstvom informácií, takže na to môžeš tiež mrknúť:
A druhá vec, aj keby si stresovú reakciu nepotrebovala, tak sa jej nezbavíš. Je vštepená do tvojej genetickej informácie, ktorú si nosíš v každej bunke svojho tela. Ako mnoho iných mechanizmov, ktoré tvoje telo má. Okrem iného aj ukladanie tuku do tukových zásob.
Stresuješ sa správne?
Čo to je za blbú otázku však?
Ide o to, že nie je stres ako stres. Môžeme rozlíšiť 2 hlavné druhy stresov. Dobrý stres a zlý stres. Ako asi chápeš z názvov “dobrý stres a zlý stres”, jeden z nich nám skôr prospieva a ten druhý pre naše zdravie nie je úplne vhodný.
Eustres alebo “dobrý stres”
Eustres je pozitívna forma stresu, ktorá nás motivuje a nabudzuje do ďalšieho výkonu. Môže byť spojený s pocitmi úspechu a osobného rastu. Väčšinou poháňa ľudí vpred, nabáda ich, aby splnili úlohy a dosiahli stanovené ciele. Trvá kratšiu dobu a často je na nás samých regulovanie jeho hladiny.
Pre príklad si môžeš pod dobrým stresom predstaviť nejakú fyzickú aktivitu, spustenie projektu alebo výlet do neznáma.
Image by jcomp on Freepik
Distres alebo “zlý stres”
Distres je naopak negatívna forma stresu. Môže mať škodlivý vplyv na fyzické a duševné zdravie. Môžeš si ho predstaviť ako stres, ktorý prechádza do frustrácie, smútku alebo až do úzkosti. Zhoršuje efektivitu a výkonnosť v práci alebo v živote a trvá dlhšiu dobu.
Za distres možno považovať finančné problémy, rozpadnutie vzťahu, strata zamestnania alebo problémy v rodine.
Je dôležité podotknúť, že každý človek je individuálny, a preto môže každý vnímať dobrý a zlý stres ako niečo odlišné. A samozrejme každý má odolnosť voči stresu na inej úrovni.
Stress management
Ako sme spomenuli na začiatku, stresu alebo stresovej reakcie sa nemožno úplne zbaviť. Môžeš si však osvojiť pár tipov, ako s ním pracovať. Tým si vybuduješ vyššiu odolnosť voči stresu, čo ti v konečnom dôsledku veľmi efektívne pomôže so stresom bojovať.
Tipy pre zvládanie stresu:
1. Fyzická aktivita
Pohyb je jedným z najlepších spôsobov, ako bojovať proti stresu. Aj keď je fyzická aktivita pre telo stres sama o sebe, bavíme sa o forme dobrého stresu (eustresu), ktorý vo svojom živote chceš mať. Zároveň, pohybom sa ti vyplavujú do tela hormóny šťastia – dopamín, serotonín, endorfíny a endokanabinoidy.
O benefitoch fyzickej aktivity toho bolo napísané už veľa. Môžeš sa na to mrknúť v článkoch nižšie:
2. Mindfulness a meditácia
Mindfulness je schopnosť plnej prítomnosti v danom okamihu – tu a teraz. Ide o sledovanie myšlienok, pocitov a tela bez sústredenia sa na rušivé elementy.
Taktiež pri mindfulness môžeme hovoriť o meditácii. Meditácia je mentálne cvičenie, ktorého cieľom je dosiahnutie vnútorného pokoja, zvládnutie stresu, zlepšenie fyzického a duševného zdravia.
O meditácii nájdeš podrobnejšie texty na našich stránkách:
Image by yanalya on Freepik
3. Dychové cvičenia
Dychové cvičenia sú ďalšia super pomôcka ako bojovať so stresom. Svoje dýchanie môžeš mať pod kontrolou a tak sa dostať do prítomného okamihu. Sústredením sa na svoje dýchanie zabezpečíš zníženie napätia, pokles tepovej frekvencie a celkové upokojenie organizmu.
Dychové cvičenia sme rovnako spomínali v jednom z článkov v nedávnej minulosti.
4. Čas na odpočinok
Vyhraď si čas na odpočinok. Ak tvoj spánok v noci nedosahuje povestných 7 – 8 hodín, môže sa stať, že prežívanie stresu bude u teba citeľne horšie. Samozrejme, ideálna voľba bude predĺžiť spánok v noci na 7 – 9 hodín. Pomôže však aj krátky poobedný šlofík. Ten by mal trvať 20 – 30 minút, aby nenarušil cirkadiánny rytmus.
5. Psychohygiena
Veľa ľudí zabúda na túto dôležitú časť duševného zdravia. Psychohygiena by mala byť súčasťou nášho života, a to hlavne v obdobiach, keď sa život nakopí. Prechádzka v prírode, rozhovor s rodinou a blízkymi, obľúbená športová aktivita alebo nejaká iná obľúbená činnosť, pri ktorej prestaneš vnímať plynutie času. Zaraď to do svojho plánu, obzvlášť ak už cítiš, že je toho na teba priveľa a potrebuješ vypnúť.
Image by pch.vector on Freepik
6. Plánovanie a kontrola porazia všetok stres
Občas sa ľudia nechávajú viesť prúdom času a povinností len tak. Plánovanie odtláčajú na vedľajšiu koľaj, pretože mu neveria. Často sa stáva, že aj keď si niečo naplánuješ, nevyjde to podľa tvojich predstáv, alebo to dokonca nevyjde vôbec. Život sa proste deje. No plány, ktoré si robíš by ťa nemali zväzovať. Pri ich tvorení musíš počítať s tým, že nemusia vyjsť. Plány by ti mali dať väčšiu kontrolu nad budúcnosťou. Minimálne v tom, že si vieš aspoň približne predstaviť, čo ťa čaká zajtra, nasledujúci týždeň alebo ďalší mesiac, a vieš na čo sa máš psychicky pripraviť, prípadne aj ako sa na to pripraviť.
Stres – slovíčko na záver
Stresu sa nikdy úplne nezbavíš a vždy bude prirodzenou súčasťou tvojho života. Sme takto nastavený od prírody. Stresová reakcia nášho organizmu má však v živote svoj veľký význam – pripravuje ťa na útok alebo útek. Zároveň, je potrebné rozlišovať, aký druh stresu sa u teba vyskytuje vo väčšine prípadov. Ak je to dobrý stres (eustres) si v pohode. Naopak, ak ide o zlý stres (distres), skús s tým niečo spraviť.
So stresom sa môžeš naučiť s troškou snahy a trpezlivosti pekne pracovať a tak ho lepšie zvládať. Určite to stojí za pokus. Alebo aj za dva. 😉
S týmom Fitlavia sme tu pre teba. Ak by si potrebovala s niečim pomôcť alebo poradiť, napíš nám to do komentáru pod článok alebo na mailovú adresu redakcia@fitlavia.sk – radi podáme pomocnú ruku.
ZDROJE
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9916354/