Aby diéta fungovala, musí spĺňať dve podmienky: vytvárať kalorický deficit (teda zješ pri nej menej energie, než koľko tvoje telo spotrebuje) a musí byť aspoň natoľko udržateľná, aby si ju dokázala dodržiavať toľko, koľko potrebuješ pre svoj cieľ. Dnes sa pozrieme bližšie na ďalšiu spomedzi mora diét: makrobiotická diéta.
Čo je to makrobiotická diéta?
Makrobiotická diéta vychádza z makrobiotiky. Ide o učenie (filozofiu), ktoré sa snaží o návrat ľudí k prírode. Cieľom je zmierniť negatívne následky novodobého životného štýlu na prírodu aj ľudí ako takých. Rešpektuje prírodné zákony a má holistický pohľad na človeka.
Jednou z oblastí, ktorými sa makrobiotika zaoberá, je aj stravovanie: a tu sa dostávame k makrobiotickej diéte.
Aké pozitíva má makrobiotická diéta?
- zameriava sa na celozrnné produkty
- ješ viac zeleniny
- obsahuje menej tukov ako bežná západná strava, čo sa môže pozitívne odraziť na zdraví srdca a ciev aj na ručičke váhy 🙂
- učí nás vedomému jedeniu
- dôkladnejšie žuvanie pripraví jedlo na trávenie – vyskytuje sa tak menej tráviacich ťažkostí
- vynecháva rafinovaný cukor (menšie výkyvy glykémie)
Niektorí priaznivci popisujú aj zlepšenie problémov so spánkom, lepší stav pokožky a príval energie.
Pýtaš sa – kde je problém? Všetkého veľa škodí – a to platí aj pri makrobiotickom stravovaní. V extrémnych prípadoch je absolútnym cieľom dopracovať sa k strave, ktorú tvorí takmer výlučne nelúpaná ryža. A uznaj, že toto zrovna nevyzerá, ako zdravé stravovanie.
Aké riziká prináša makrobiotická strava?
- nedostatok niektorých živín a ich zhoršené vstrebávanie (železo, vitamín B12, vápnik)
- nedostatok bielkovín (ak cvičíš, budeš ich potrebovať viac, než koľko je v makrobiotike odporúčané)
Aké princípy využíva makrobiotická diéta?
Zo samotnej myšlienky makrobiotického stravovania si môžeme vziať veľa: jesť pravidelne, vyberať si primárne nespracované potraviny, dostatočne prežuť každé sústo, vnímať signály vlastného tela a hladu, dbať na svoje duševné zdravie.
Ak sa pozrieme na makrobiotiku z pohľadu energií (či už na ne veríš alebo nie), makrobiotici delia potraviny podľa toho, ktorá energia v nich prevažuje: Jin alebo Jang. Snahou makrobiotikov je, aby ich strava obsahovala vyvážený pomer potravín s Jin a Jang – a vtedy bude dokonale vyvážená aj ich vnútorná energia a zdravie.
Ako vyzerá jedálniček pri makrobiotickej diéte?
Poďme ďalej rozoberať iba menej striktné formy makrobiotickej diéty, ktoré umožňujú prijímať aj dostatok bielkovín a rešpektujú väčšinu princípov zdravého stravovania. Ako to vyzerá v praxi?
Približne polovicu tvojho jedálnička by mali tvoriť komplexné sacharidy. Vyberaj si hlavne celozrnné produkty a neboj sa pestrosti. Obilnina nie je iba pšenica: zaraď do jedálnička aj ovos, jačmeň, raž, pohánku či quinou.
Asi pätinu jedálnička tvorí lokálna a sezónna zelenina. Ak chceš ísť do detailov makrobiotiky, odporúčaná je tekvica, karfiol, kapusta, brokolica, kel, reďkovka či mrkva. Striedma by si mala byť v prípade uhorky a zeleru.
Makrobiotici dokonca zachádzajú tak ďaleko, že niektoré druhy zeleniny úplne zakazujú: avokádo, špargľa, zemiaky, paradajky či špenát. Okrem toho, že táto zelenina údajne obsahuje „zlú energiu“ neposkytujú makrobiotici žiadne bližšie informácie o tom, prečo túto zeleninu jesť nemôžeme.
Bielkoviny získavaš prevažne z rastlinných zdrojov – strukovín a obilnín. Mäso sa konzumuje minimálne. Takisto si iba príležitostne môžeš dopriať ovocie. Strukoviny a morské riasy by podľa odporúčaní mali tvoriť asi 10 % jedálničku. Orechy a semienka by si mala podľa filozofie makrobiotiky obmedziť približne na 1 šálku za týždeň.
Čo si z toho vziať?
Makrobiotická diéta má veľa pekných myšlienok, no vo viacerých bodoch je v rozpore s tým, čo nám o zdravom stravovaní odporúčajú odborné spoločnosti. Za najväčšie pozitívum považujeme striedmejšie porcie, výber celozrnných výrobkoch a zeleniny, ktoré zabezpečia dostatok vlákniny.
Na druhej strane – výrazné obmedzenie živočíšnych produktov po čase vedie k nedostatku železa, vitamínu B12 či vápnika.